Môj príbeh s “foldinami”

Ku kolobežkám a rovno k „foldinám“ som sa dostal úplne náhodou. Počas nášho Veľkonočného výletu v chorvátskom Novigrade na jar 2017 a nekonečných prechádzkach po dlhej promenáde zavážil argument naše deti „letiace“ 100vky metrov pred nami na kolobežkách Micro naháňať nejako sofistikovanejšie. Pri bližšej úvahe s manželkou si zaobstarať nejaké kolobežky som postupne natrafil na vyšši level – teda kolobežky s nafukovacími kolesami – ale poďme po poriadku. Začalo to prvotne samozrejme výberom kolobežiek s väčšími silikónovými kolieskami, s čím som však nebol nejako vnútorne vyrovnaný, čo ma ďalej viedlo hľadať alternatívy s riadnymi nafukovacími kolesami. Základným kritériom bolo aby to bolo skladné, najmä v aute pre možnosť ich voziť so sebou všade na výlety a teda aby mali čo najmenšie kolesá. Pri hľadaní som potom už logicky natrafil na české stránky, najviac ma zaujala a inšpirovala stránka Priblizovadla.cz kde boli dobré testy. A odtiaľ som sa už nepohol. Kameň úrazu nastal, keď som zistil, že v postate nie je moc z čoho vyberať. Skladacie alternatívy boli po krátkom rešerše len Kickbike, ten mi ale pripadal moc „dámsky“, rovnako Sixteen, Mibo s Mastrom sa mi nepáčil skrz tie rôzno zahnuté trubky rámu a aj ten mechanizmus skladania mňa osobne neoslovil (bál som sa pevnosti) a potom tu bola už len Kostka. A tá mi učarila. To bola láska na prvý pohľad – Rubik 4 – tak sa volala  Bola obdarená dvomi rovnakými kolesami s veľkosťou 16″ čo sa mi z pohľadu stability zdalo logicky lepšie. Páčil sa mi dizajn tejto kolobežky a rovnako aj celý program príslušenstva – rôzne držiaky, stojany, blatníky ale hlavne originálne a na mieru pasujúce a brašničky. To je u nich naozaj TOP aj dnes a sú dostupné pre všetky modely (dokonca aj rôzne cestovateľské sety ak sa treba viac zbaliť na cestu). Začal som teda kúpou jednej (prvej) kolobežky na otestovanie či je to „ono“. Očakávania totiž po dôkladnom naštudovaní boli obrovské. Od samotnej možnosti sa približovať, po vykonávanie zdravšieho pohybu. Bicyklovanie som totiž v poslednej dobe čoraz viac podvedome potláčal, čo som pochopil až v čase keď som natrafil na články o výhodách kolobehu v spojitosti s chrbticou a držaním tela. Proste už len všetkými článkami ma to úplne dokonale pohltilo a sníval som o kolobežke aj keď som ju ešte nemal  Prišiel však vytúžený deň – manželkine narodeniny  – práve ona bola oným „pokusným králikom“ kde som zvážil ako vhodnosť darčeku práve kolobežku. Po netrpezlivej gratulácii a prvom teste na dvore som ju už aj bral na test k Malému Dunaju. Kolobežku, nie manželku!  Dal som rovno prvých 8 km a bol som unesený. Fantázia. To som presne chcel! Nasledovala okamžite do týždňa kúpa ďalšieho Rubiku (tentoraz som mal ja meniny t.j. opäť sa našiel „dôvod“ a preto ďalší bol pre zmenu v šedej farbe). A vtedy to začalo. Osadil som tachometer a začal som trekovať moje jazdy aby som orientačne vedel aj vzdialenosti. A hneď prvé leto to bolo takmer 900km. Využíval som ju v podstate v každej voľnej chvíli – keď som čakal deti pred plavárňou, keď som potreboval vyzdvihnúť niečo v meste a nedalo sa tam parkovať až po ranné nákupy čerstvého pečiva na našich výletoch (napríklad pravidelné návštevy nášho obľúbeného Zatonu a Ninu v HR si už ani nevieme predstaviť bez kolobežiek). 

Foto: Nin a Rubik

Áno, pohltilo to teda postupne všetkých pod našou strechou. A dokonca aj mimo nej. Postupne sa pýtalo okolie, čo to je za „stroj“, kde to má baterky a podobne, ale aj ja som o kolobehu všade básnil. Postupne som hádam cez 10 kusov rôznych modelov kolobežiek alokoval do svojho okolia a tak aj tým pomáham drobnými krokmi rozširovať túto úžasnú komunitu, aspoň tu v Bratislave. No ale späť k môjmu príbehu. Ešte v tom rovnakom lete roku 2017 sme zaobstarali aj deťom „dospelejšie“ kolobežky s nafukovacími kolesami. Tam však neexistovali vtedy ešte foldiny, tak voľba padla na verziu Rebel s kolesami 16/12 avšak s nízkymi riaditkami (KID kit) s vyhliadkou toho, že keďže boli extrémne pevné (s nosnosťou do 120kg) a zároveň extrémne ľahké (len 5,4 kg) boli dokonalým riešením pre pokrytie rastu a vývoja dieťaťa. Mimochodom s vysokými riaditkami je to normálna kolobežka do mesta (aj pre mňa s 92kg a 177cm), ktorá ma zakaždým prekvapí svojou extrémnou ľahkosťou a obratnosťou! Ešte drobná poznámka pomimo: dnes už existuje prevedenie Rebel Max Fold, teda aj skladacia verzia. Pri najbližšej vhodnej príležitosti zámeny predaj starej/kúpa novej ich zrejme postupne vymeníme deťom, tá primárna výhoda skladnosti do auta je totiž skutočne famózna. Ten má napríklad samotnú prenosnú tašku integrovanú v prednej brašničke na riaditkach – skvelé! A zároveň existuje už aj sólo ďalší model a to Rebel Kid, ten je však medzičasom kratší geometriou práve pre deti a aj jeho nosnosť je „len“ 70kg.

Foto: vpredu červený Rebel s KID kitom, ďalej čierny Rebel s Grow-up setom, ďalej žltý Rubik a vzadu Twenty fold

Foto: Rubik a pohyb po meste

Foto: Rubik vs. Twenty fold a skladnosť v aute

Takže takto vybavení sme začali spolu brázdiť cesty a presvedčovať sa, skôr už len utvrdzovať sa v tom, že kolobeh je skutočne úžasný šport. Spoznávanie krajiny je neporovnateľne lepšie zo stoja na kolobežke ako zo sedadla bicykla, prekonávanie vzdialeností lepšie a rýchlejšie ako chôdzou a v prípade záujmu o šport aj toto sa dá zmenou tempa ľahko docieliť. A tu som postupne narazil na limity malých kolies. Páčilo sa mi to aj ako šport a po najazdení 3.000 km som sa rozhodol spraviť upgrade – rozšíril som „rodinu kolobežiek“ pod našou strechou o ďalší skladací model a to Twenty fold. Práve tento model sa mne javí po čase ako najvhodnejšia alternatíva ak majiteľ plánuje športovať a zároveň sa nevzdať aj primárnej výhody a to skladnosti. Aj na tejto kolobežke mám nabehaných takmer 7.000 km takže to viem smelo a objektívne potvrdiť všetko vlastnou skúsenosťou. Dokonca aj dlhšie vzdialenosti, napr. trasa Viedeň – Bratislava alebo Bratislava – Gabčíkovo – Bratislava nie je na tomto „stroji“ žiaden problém absolvovať. 

Foto: Wien Hauptbahnhof a Twenty fold

A čo povedať záverom? Samozrejme, ak nemá niekto doma problém s miestom (ja napríklad našťastie nemám, práve naopak stále ma láka zbierku rozširovať ), prípadne nikam kolobežku neplánuje transportovať, je pre neho mechanizmus Fold zbytočný a stačí voliť nejakú pevnú kolobežku. Tam je potom konkurencia už neúprosná a veľká a každý si nájde čo mu najviac vyhovuje. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že skladacie kolobežky v mojom živote svoje miesto majú a doporučujem ich každému a to hneď na začiatku ako prvú kúpu – nikdy totiž neviete kam ju budete prenášať a potom ďalšiu je už jednoduchšie kúpiť nejakú väčšiu a „pevnú“ ak sa záľuba v kolobežkovaní rozšíri ďalej, ako to bolo aj v mojom prípade.

A záverom aj ešte foto z archívu: autor tejto doplnkovej recenzie to skúšal aj na pretekoch so závodnými verziami ale nenašiel v tom svoju záľubu. Tou ostalo naďalej najmä „cestovanie“ 

Text: Róbert Rezek

Advertisement

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.